Cvicte.sk

Máte pred sebou poriadnu výzvu, ktorou chcete upozorniť na zbierku Nadácie TA3. O čo konkrétne ide?

Ide o bicyklovanie, pretože ja dlhodobo rád bicyklujem. Keďže som chcel vymyslieť niečo, čo bude originálne a čo tu ešte nebolo, tak som sa rozhodol, že aj napriek svojmu dosť ťažkému hendikepu, prejdem na bicykli z Bratislavy do Košíc. V rámci nadácie pomáhame ľuďom, sociálne slabým obyvateľom, ktorí majú zdravotné problémy a nemôžu si dovoliť liečenie. Tak sme sa rozhodli, že vďaka tejto aktivite pomôžeme desiatim ľuďom, aby mohli absolvovať špeciálnu rehabilitáciu v liečebnom zariadení Adeli v Piešťanoch. Liečba je náročná, ale má výsledky, ale, bohužiaľ, zdravotné poisťovne ju nepreplácajú. Takže vyberieme desiatich ľudí, ktorým prispejeme tak, aby si mohli túto liečbu dovoliť. A s bicyklovaním sme to spojili preto, pretože bicyklovanie je pohyb a rehabilitácia je o tom, aby sa im zlepšilo pohybové ústrojenstvo, aby sa v podstate lepšie hýbali.

Ako to bude celé prebiehať?

Celá akcia je rozrátaná na sedem dní. Vlastne mám sedem etáp, na každý deň jednu etapu, ktorá bude približne 70 kilometrov. Za celý týždeň by som sa mal dostať z Bratislavy do Košíc.

Čiže za sedem dní z Bratislavy do Košíc...

Áno. Prioritne nám ide o to, aby sme ľuďom ukázali, že keď sa chce, tak aj napriek veľmi ťažkému hendikepu, ktorý, bohužiaľ, mám, sa dá kadečo. Keď sa spoja dobrí ľudia, ktorí v podstate tú akciu podporujú a snažia sa, tak sa dá urobiť aj malý zázrak.

Je to naozaj odvážne vzhľadom na Váš hendikep

Narodil som sa s diagnózou - detská mozgová obrna. V tej dobe mi dávali veľmi zlú prognózu. Dokonca natoľko zlú, že vyhlásili, že nikdy nebudem chodiť a ani sa nebudem hýbať. Budem ležiaci a nevládny pacient. Toto moji rodičia, chvalabohu, odmietli a urobili všetko preto, aby som sa vedel zaradiť do spoločnosti. Robili to takým spôsobom, že som nikdy nebol oddelený od zdravých. Mňa brali rodičia a celé moje okolie ako každé iné dieťa. Nepozerali sa na mňa, ako na niečo iné. Mám sestru, ktorá je síce mladšia, ale rovnako sme robili zle ako deti. Potom sme obidvaja dostali výprask, či už ja, alebo sestra. Rodičia robili všetko tak, aby som sa raz vedel o seba postarať. Lebo ľudia starnú, rodičia tu nie sú naveky. Jedna vec je pomôcť, to je v poriadku, ale nie je dobré, keď je človek na niekoho odkázaný. Veci, ktoré viem robiť sám, robím sám. To chceme týmto projektom ukázať. Napriek hendikepu, keď sa tomu pomôže, tak sa dá urobiť v podstate všetko.

Odporúčame prečítať: Chcú sa hýbať, ale potrebujú vás. Pomôžte sms-kou a vyhrajte!

 

Ako sa môžu čitatelia a vôbec verejnosť zapojiť do tohto projektu. Ako môžu tento projekt podporiť?

Čitatelia aj diváci môžu projekt podporiť tak, že budú sledovať, kde sa nachádzam, pretože bude extra vytvorená stránka na stránke TA3. Ak chcú pomôcť, tak môžu poslať textovú správu. Na konci bude žrebovanie, kde môžu vyhrať hodnotné ceny, preto sme to nazvali „Pomôž a vyhraj“. Ak sa im to páči, tak môžu posielať správy, môžu ma sledovať v priamych vstupoch v televízii, pretože každá etapa bude ráno odštartovaná v priamom prenose. Večer bude zostrih celého dňa. Budem rád, keď sa čitatelia zapoja do tohto projektu formou SMS-iek. Vďaka týmto správam budeme môcť pomôcť 10 ľuďom, aby sa dostali do toho rehabilitačného zariadenia Adeli.

Viem o Vás, že ste cvičenie nemali až tak v obľube

Ja by som na úvod povedal, že napriek hendikepu, každý človek, či už je menej, alebo viac postihnutý, môže robiť šport. Vždy sa nájdu spôsoby, aby človek nebol doma, aby vyvíjal nejakú aktivitu. Jednou z tých aktivít môže byť aj šport. Existujú aj rehabilitácie, čím má človek väčšie zdravotné, teda pohybové problémy, tým viac počúva najmä od lekárov, že musí celý život cvičiť. Vo všeobecnosti sú ľudia leniví, a keď dostanete takýto ortieľ, že máte celý život cvičiť, tak tá predstava, že nerobíte nič iné, iba cvičíte, je veľmi zlá. Potom to dopadne tak ako u mňa donedávna, že som nerobil nič. Chodieval som na liečenia, na 3-4 mesiace do Čiech, keď som bol mladší. Každý, rodina, okolie mi hovorili, že treba cvičiť, treba cvičiť... keď človek nemá cieľ, keď je to také cvičenie donekonečna, keď neexistuje méta, tak je problém. Človek nechce, radšej si vymyslí kadejaké iné aktivity, aby to cvičenie niečím nahradil.

Čo Vás nakoniec motivovalo, aby ste začali s cvičením?

Povedal som si, že treba niečo robiť, pretože som cítil na sebe, že to nie je v poriadku. Že sa mi zdravotný stav zhoršuje. Aj vekom, aj spôsobom života. To bol jeden z dôvodov, prečo som si povedal, že vymyslíme niečo, čo ma donúti niečo so sebou robiť. Zistil som, že bicykel je tou pohybovou aktivitou, ktorú som vyvíjal aj vtedy, keď sa mi nechcelo cvičiť. Na tom bicykli, ktorý mám teraz, tá trojkolka, dá sa na nej robiť kadečo. Dá sa hocikde ísť, pretože to má dobré prevody, tak ma napadlo, že bolo by dobré urobiť takúto túru na bicykli. Pôvodne som chcel, že prejdem za kamarátmi na dovolenku do Revúcej na bicykli, kde si to vyskúšam, že sa to dá. A potom sme si povedali, že prečo to nespojiť s nejakou charitatívnou aktivitou.

Vybrať sa na takúto túru na bicykli chce aj dostatočnú prípravu. Aká bola tá Vaša?

Zistil som, že bez cvičenia to nejde. Zistil som to, našťastie, dostatočne včas. Urobil som všetko preto, aby som bol na túto aktivitu pripravený. V podstate bolo treba posilniť celé telo, trošku spevniť a pripraviť sa na to, že to bude sedem dní náročnej driny. Takže sme sa po dohode s kamarátmi rozhodli pre trénera, ktorý od januára až do samotnej akcie chodí so mnou cvičiť. Cvičí so mnou a pripravuje ma na túto aktivitu.

Je to tréner so špeciálnym zameraním?

Je to fyzioterapeut, ktorý má skúsenosti s takými diagnózami, ako mám ja. Jedna vec je cvičiť na strojoch, druhá vec je prispôsobiť to danému zdravotnému stavu. Takže sme sa dohodli, že bude so mnou chodiť cvičiť. Začali sme cvičením trikrát do týždňa v posilňovni. A keď začalo byť teplo, tak sme k tomu pridali aj bicykel. Pravidelne cvičím, spevňujem, pripravujem sa na túto celú akciu, aby som to vedel zvládnuť.

Ako vyzerá samotný tréning v posilňovni?

Trvá v podstate hodinu a pol a je rozdelený do niekoľkých fáz. Prvá fáza je stacionárny bicykel, kedy mám záťaž na stupeň 5 a 10. Musím bez prestávky 10 minút „odšľapať“ na tých dvoch stupňoch. Vychádza to tak, že na tom stupni 5 dokážem urobiť viac ako 4 kilometre za 10 minút. Na tom stupni 10 okolo 3,5, teda je to približne rovnako. Je to dobré, pretože etapy, ktoré ma čakajú nejdú všetky po rovine. Ešte možno do Nitry, ale odtiaľ sú to kopčeky a tam to už bude náročné. Toto je prvá fáza tréningu. Potom príde tréner a urobí mi nejaký strečing, aby som sa ponaťahoval. Cvičenie rozdelí na posilňovanie nôh, trupu a rúk. Sú v tom zahrnuté aj brušné svaly. Takto to strieda. Ja vlastne 6 dní v týždni niečo robím, minimálne hodinu a pol. Buď sme v posilňovni, alebo idem bicyklovať, kedy mám ma čaká 70-kilometrový okruh. Tento okruh robím 2-krát do týždňa v pondelok a v piatok, keď nemám tréning s trénerom. Tento okruh zvládnem s malými prestávkami, pretože treba aj trošku oddychu. Snažím sa ho urobiť čo najrýchlejšie. Trvá mi to 7 hodín. To je to, čo ma čaká v rámci tejto akcie, pretože jednotlivé etapy sú delené priemerne na 70 kilometrov na deň.

Takže iba jeden deň v týždni Vám ostáva na regeneráciu?

Áno, ten jeden deň mám na regeneráciu, alebo už asi 3 posledné týždne aj  tento deň končím na bicykli. Robím také menšie okruhy, ktoré sú 47-kilometrové. Sú tam tiež roviny aj kopce. Snažím sa využiť pár týchto dní na tréning, aby som sa na to dobre pripravil, aby som nezostal niekde visieť. To by bolo veľmi zlé. Veľmi by ma to mrzelo, pretože už na tom pracujem pol roka intenzívne. Poviem to tak, moje okolie si zo mňa robí „srandu“, že v živote ma nevideli toľko cvičiť za celý môj život. Ja som človek, ktorý je veľmi tvrdohlavý. Som človek, ktorý keď si niečo vezme do hlavy, ide za tým naplno.

Ostanete verný cvičeniu aj po tejto akcii?

To je dobrá otázka. Nie v takomto kritickom a náročnom móde ako teraz. Zrejme budem musieť niečo ďalej robiť. Mám naplánované, že v októbri pôjde aj ja do Adeli, aby ma trošku špeciálne zregenerovali, keď to poviem takto. Určite budem musieť so sebou robiť .Problém už bude to, že tá vízia, ten koniec je v nedohľadne, a to sa mi už nepáči.

Nie je Vašou víziou, ambíciou to, že sa po cvičení lepšie cítite? Že vám to viac pomáha?

Najhoršie je, že moje okolie vidí zmenu, no ja ju necítim. Skoro vôbec. Vidím, že naberám svalovú hmotu, ale moja diagnóza je taká, že mne stačí, aby som sa zle vyspal a už je to radikálne vidieť. U mňa je to tak, že keď som v pohode, tak aj lepšie chodím, rozprávam. Všetky aktivity dokážem v pohode urobiť. Stačí, aby som bol rozhodený nejakou udalosťou alebo niečím, tak už to môže byť o 50 percent horšie. Rozhodne to nie je tak, že by som videl, že áno, teraz som pol roka cvičil, dokážem to, lebo to cvičenie je na mne vidieť. Radikálne zmeny však necítim. Vzal som to tak, že chcem niečo dokázať a k tomu potrebujem intenzívne cvičenie, aby sa to dalo zrealizovať.

Ako športovci vieme, koľko úsilia stojí pripraviť sa fyzicky, ale aj psychicky na takúto aktivitu. Preto túto akciu podporujeme a chceme rovnako motivovať a vyzvať aj vás, aby ste Petra podporili zaslaním SMS správy na číslo 832. Týmto sa zároveň zapájate do žrebovania a tieto ceny:

1. cena: Zájazd pre dve osoby do Turecka od CK Satur
    
2. cena: Bicykel od Zanzo bike
    
3. cena: Pobyt na 4 noci pre dve osoby v Hoteli Borovica vo Vysokých Tatrách
    
4. cena: Víkendový pobyt pre dve osoby na Zochovej chate v Malých Karpatoch
    
5. cena: Lenovo tablet od Marsannu
    
6. cena: Lenovo tablet od Marsannu
    
7. cena: Nákup v hodnote 240 € v sieti parfumérií Fann na vybraný sortiment
    
8. cena: Nákup v hodnote 200 € v sieti parfumérií Fann na vybraný sortiment
    
9. cena: Exkluzívne svietidlo od Uni Light
    
10. cena: Upomienkové predmety TA3