Cvicte.sk

Pokračovanie textu 2:

Nikdy by sme nemali úplne uveriť skúsenosti či názoru niekoho iného pokiaľ si to sami na sebe nevysúšame. Myslím, že to platí s veľa vecami v živote.

Som veľmi rád, že už aj v menších mestách na Slovenksu sa aj ľudia, ktorí chodia do kostola zaujímajú o Jogu a vnímajú ju pozitívne. To sú naozaj dobré správy. Budem dúfať, že sa už nebudeme v budúcnosti toľko Jogy ako aj iných a metód z celého sveta báť. Tieto rôzne metódy plné prastarej múdrosti nám môžu silno pomôcť posunúť sa o krok ďalej v našej vlastnej evolúcii. Budem silno veriť, že naše deti už nebudú vychovávané v takom strachu a nevodomosti v akej sme boli my a že sa o našich detí samotných dokážeme veľa naučiť.

Pokračovanie textu: Joga nám neurčuje smer, ale práve naopak, oslobodzuje nás a napáda k ceste, ktorá je nášmu srdcu a bytiu najbližšia. Joga nie je náboženstvo. Joga tu bola dávno pred hinduizmom ku ktorému sa teraz hlavne priradzuje. Aj keď filizofia jogy, hinduismus či buddhizmus majú k sebe blízko. Je veľa foriem Jogy a naozaj niektoré sa veľmi podobajú náboženstvu. Ale čo je filozofia, čo náboženstvo a čo fanatizmus, to by bolo na dlho. Dokonca aj z Jogy sa dá spraviť dogma. Človek je taký aj taký. A my ľudia máme naozaj veľmi "špeciálne" schopnosti. Aj na Slovensku sú určité odvetvia Jogy, ktoré už idú podobným dogmatickým smerom. Čo nehovorím, že je zlé ani dobré. Každý ma svoju cestu a vyhovuje mu niečo iné. Hovorím len, že to nie je vôbec potrebné ak sa chce človek venovať Joge. Neplatí, že ten kto chce rozumieť Joge hlbšie musí si adaptovať niečo náboženské. Joga je veda o živote, ktorá nás pomáha liečiť na rôznych stupňoch.

Dokonca aj Pápež Ján Pavol II. si chcel zlepšiť zdravotný stav a chel si skúsiť zacvičiť Jogu žiadajúc o to jednoho z najvplynejších jogových učiteľov tejto doby B.S.K Iyengara. Joga nie je len cvičenie, ale aj silná a účinná terapia. Autoritám vo Vatikáne sa to však nepáčilo a tlačili na B.S.K Iyengara udržať všetko v tajnosti ak by sa stretnutie uskutočnilo. Súhlasil, ale tak isto povedal, že keď sa ho niekto bude pýtať, nebude klamať. To by bolo proti filozofii jogína. Vatikán nakoniec odmietol. Pápež Ján Pavol II. a B.S.K Iyengar ostali priateľmi. ( Light on Life, B.S.K Iyengar )

Niekto si chce len dobre zacvičiť, niekto ponaťahovať telo zo sedavého zamestnania, niekto sa chce naučiť lepšie dýchať alebo koncetrovať, ukľudniť svoju myseľ, a niektorí zvedavci sa rozhodnú ísť ďalej a hľadajú hlbšie odpovede. Toto všetko Joga ponúka. Joga naozaj ponúka veľa. Avšak, čo si z toho vyberie človek, je už len na ňom.

Ja sám sa snažím pomôcť Joge v našj kultúre. Nepridružujem sa k žiadnemu náboženstvu či vierovyznaniu, cítim sa absolútne slobodný. Myslím, že aj tak si človek môže riešiť Svoje duchovno. Nemusíme sa niekam zaradzovať ak chceme ísť hlbšie, názvy a pojmy nie sú až tak podstatné. Ľudí sa snažim naučiť metódu ako sa stať vedcami vo vlastnej laboratórii života, vedieť sa vyznať vo svojom vnútri ako aj v okolí. Nič viac, nič menej. Každý nech si vyberie sám kam chce ísť. Je to o Vlastnej skúsenosti. Nikdy by sme nemali úplne uveriť sk

Páči sa mi tento príspevok. Ja sám mám veľa nie príliš pozitívnych skúsenosti s odsudzovaním Jogy. Aj keď je to veľmi citlivá téma, myslím že by sme sa jej nemali vyhýbať. Je to veľmi zaujímavá téma na otvorenú a mieromilovnú diskusiu medzi kresťanskou komunitou a ľuďmi, ktorí sa snažia pomôcť našej spoločnosti práve cez Jogu. Ovplyvňovanie ľudí niektorými cirkevnými autoritami sa zdá veľmi diskutabilné. Veľa ľudí ma silný negatívny názor na niečo čo ani vlastne nepozná. Len im to proste niekto povedal, a to nie je vždy najšťastnejší prístup k životu a veciam ako takým. Prečo sa tak naozaj deje? Čoho sa cirkev tak bojí?

Ako človek, ktorý sa hlbšie zaoberá Jogou, stretol som sa na Slovensku s rôznymi silnými názormi, ktoré ma naozaj veľmi zarazili. Joga je naozaj vnímaná mnohími ako nepriateľ, niečo čo stojí proti kresťanskej viere. A to je najväčší mýtus o Joge s akým sa u nás stretávam.

Kto ho vytvoril a prečo? Prečo sa cirkevný "duchovný" vodcovia tejto metódy tak boja? Filozofia Jogy má hlboký rešpekt ku každému vierovyznaniu na našej planéte, kresťanskej viere nevinímajúc. Filozofia Jogy a kresťanská viera má naopak veľa spoločného. Prečo nám teda niekto tak silno bráni učiť sa spoznávať samých seba, túto realitu, učiť sa vyvíjať ako ľudské bytosti, prečo nás nepovzbudzujú k vlastnej skúsenosti ale naopak do nás od malička niekto sústavne vštepuje strach, ktorý nás toľko zväzuje?

To sú otázky na ktorú je jednoduchá odpoveď. Najhorší je na tom fakt, že tento úmysel vyšších autorít bráni pohybu informácii a vytvára v ľuďoch len dogmatickú ilúziu. Keby ľudia mali naozaj skutočný prístup čo je dobré pre ich zdravie, ako sa liečiť na všetkých úrovniach svojho bytia, fyzickom, mentálmom alebo aj duchovnom, verím, že by naša spoločnosť by mohla byť v lepšom stave ako sa práve nachádza v súčastnosti. Nerozumieme veciam okolo nás a naučili sme sa veci radšej ignorovať ako ich riešiť. Ale pozrime sa v akom stave je rodina ako celok, naše deti. Duchovno je len jeden z našich ďalších zmyslov. Tak isto ako zrak, čuch, sluch, atď... je tu aj intuícia. Prečo sa tento praveký zmysel toľko snažíme potláčať? Strach z neznáma? Príliž mentálne náročné? Možno...

Po celom svete cvičia Jogu ľudia rôzneho vyznania. Kresťania, muslimovia, buddhisti, židia, hinduisti, ktokoľvek s otvorenou mysľou a úmyslom "Cítit sa Dobre". Joga n&

Ja sa priznam, ze ked som prvakrat pocula o joge tiez som si ju spajala s nabozenstvom. Tiez ma odradzali meditacie, som si myslela, ze je vlastne o tom je joga. Nastastie som svoje domienky zvratila a teraz spokojne cvicim powerjogu

Oľga Končická: Vidim, ze nie som sama kto sa s tym stretol. Nejdem tvrdit ze joga je to najlepsie cvicenie na svete, lebo je tu aj kopec inych, skvelych.. .Len mi je naozaj luto ked si niekto takymi "dezinformaciami" zatvara dvere pred urcitymi vecami.
A som rada, ze tu bojuje niekto so mnou

Je úplne pravda, o čom píšeš, sama som túto situáciu zažila, keď mi známa rozprávala, že keď sa jej svokra dozvedela, že chodí ku mne na jogu, zakázala jej ju, lebo pán farár má o tom inú mienku a vydierala ju tým, že keď pôjde cvičiť, nepostráži jej deti. Joga sa začína pomaly udomácňovať aj v našich podmienkach, je len otázkou času, kedy ju inštruktori nebudú musieť obhajovať a cvičenci ju budú propagovať sami. Cvičím už aj na dedinách a niektoré ženy z nich chodia aj do kostola a presvedčili sa o opaku.