Keď v joge všetko ladí alebo o dychu, pohybe a vinyase - 1.časť
Jedným z cieľov jogy je vybudovať si schopnosť kontroly svojich zmyslov a zmyslových činností. V pozíciach upriamujeme svoj pohľad na jediný bod, odolávame “pokukovaniu” po okolí, neustále počúvame svoj dych a kontrolujeme celý svoj dýchací (energetický) systém - pevné panvové dno, brucho, zvuk a vyrovnanú dĺžku dychu, precíznosť a načasovanie pohybu, spojenie pohybu so správnym dychom,...
Touto obrovskou pozornosťou a jej dlhodobým tréningom sa z jogy stane meditácia v pohybe, lebo naša pozornosť a zmysly sa obracajú z vonkajšieho sveta do nášho vnútra. Túto teóriu pozná veľa žiakov, aj učiteľov jogy, no zdá sa, že nie každý jej úplne rozumie, a preto som sa rozhodol o tom napísať, a tým zdôrazniť dôležitosť tejto časti cvičenia jogových pozícií.
Vinyasa v joge
Historicky slovo “Vinyasa” pochádza z jednej z tradičných metód hatha jogy, ktorú poznáme ako Ashtanga Yoga. Dnes si systém vinyasy privlastnilo množstvo moderných jogových škôl. Teda aspoň tvrdia, že ju používajú, no jej princípy nenasledujú, a preto v skutočnosti vinyasu nerobia. Robia namiesto nej iba pohyb podobný vinyase. Toto však často nevychádza zo systému jogy, ale (teraz tvrdím zo svojej skúsenosti), je to často krát preto, že sám učiteľ nerozumie, čo vlastne Vinyasa je, a čo ju robí tým, čím je. Pritom jej pochopenie by mohlo do daného cvičenia vniesť neuveriteľnú až hmatateľnú energiu.
Vinyasa by sa dala charakterizovať niekoľkými spôsobmi, pretože prínosov má niekoľko. Je to:
- pohyb spájajúci jednu pozíciu s nasledujúcou.
- presný spôsob, ako sa do pozície dostať, a ako sa dostať z nej
- je to presné a precízne spojenie pohybu so správnym dychom.
- pohyb, ktorý neustále zohrieva naše telo.
- pohyb zabezpečujúci prúdenie krvi a lymfy.
- pohyb spôsobujúci prúdenie Prany (životnej energie) v tele.
- atď.
Ako som vyššie napísal a zvýraznil, “je to presné a precízne spojenie pohybu so správnym dychom”. Každé slovo v tejto “definícii” je dôležité. A práve to rozoberieme v nasledujúcom texte. Aby sme si to zoradili, najprv si vysvetlíme dych, energiu dychu a ten spojíme so správnym pohybom a na konci z toho dostaneme vinyasu.
Iba ako poznámku by som chcel pripomenúť pre všetkých, čo tento článok budú čítať, že som praktik a učiteľ metódy Ashtanga Jogy, a preto všetko tu napísané je z poľadu Ashtangy. Tieto pravidlá sú však aplikovateľné aj na iné systémy jogových cvičení využívajúcich vinyasu, a preto dúfam, že bude aspoň malým prínosom pre niektorých z vás, či ste už žiak, alebo učiteľ.
Dych ako základ jogy
Dych je zákládný stavebný kameň cvičenia jogy. Je to to najdôležitejšie a najcennejšie, čo v joge je. Joga bez precízneho a kontrolovaného dychu je iba fyzické cvičenie a napodobňovanie jogy. Tak ako sa život začína prvým nádychom a končí posledným výdychom, tak sa aj každé jedno cvičenie jogy začína nádychom v prvom Pozdrave Slnku a končí výdychom pri Savasane (pozícia mŕtvoly - záverečná relaxačná pozícia).
Počas života neprestávame nikdy dýchať (keď momentálne nezadržíme dych, že?), bez dychu by sme jednoducho zomreli. Tak isto je dôležité nikdy neprestávať - ani na moment - dýchať počas cvičenia jogy. Od prvého nádychu by to malo byť kontinuálne dýchanie bez zadržania až po koniec cvičenia. Jednoducho nezadržať dych ani pri skoku, pri dvíhaní sa na rukách, ... nikdy. Čaro vinyasy je naučiť sa využiť zdvihovú resp. klesajúcu energiu dychu.
Videl som, či už na svojich hodinách alebo na iných hodinách flow jogy, power jogy, vinyasa jogy ľudí používajúcich Oujjayi (Udžáí) dych. Teda aspoň si mysleli, že ho používajú - občas si to mysleli aj učitelia osobne :). Najprv teda k tomuto fenoménu.
Od začiatku, kedy som sa dostal do kontaktu s Ashtanga jogou som bol učený o Oujjayi dychu a tak isto som to na začiatku učil aj ja. Za poslednú dobu dosť otriasla Ashtanga svetom informácia priamo z Mysore v Indii, kde sa chytali za hlavu s tým, že v Ashtanga joge sa Oujjayi dych nepoužíva! Áno, je to tak. Už nikdy viac Oujjayi! Oujjayi Pranayama je dýchacie cvičenie s podobným zvukom, ale používa sa pri samostatných dýchacích cvičeniach, nie pri cvičení pozícií v joge, a má iné “pravidlá”.
Aby som to uviedol na správnu mieru, používame jednoducho hlboký dych so zvukom, alebo voľný (ale stále hlboký) dych so zvukom. K voľnosti a dĺžke dychu sa okrem iného dostaneme v ďalších odstavcoch, no najprv by som chcel napísať niečo k zvuku dychu - to je najčastejšia chyba pri tomto dychu.
Ako dýchať v Ashtanga joge
Zvuk dychu pri cvičení Ashtanga jogy by mal pripomínať šum mora, alebo šum lesa. Dosiahneme ho zovretím dýchacích ciest hlboko v hrdle (nie v nose!!!!!!!!). Je to zovretie svalov, ktoré sa zovrú, keď jeme alebo pijeme a zabraňujú vniknutiu potravy do dýchacích ciest. Je to rovnako skupina svalov, ktorá sa privrie, keď chceme cez otvorené ústa orosiť sklo a pri tom vydať syčiaci zvuk podobný písmenu “H” (ale bez použitia hlasiviek). Táto skupina svalov je približne niekde v oblasti ohryzku v krku. Tento zvuk vydávaný dychom by sme mali používať pri každom nádychu aj výdychu. Vždy však dýchame iba so zavretými ústami, cez nos. Aj keď dýchame cez nos, zvuk dychu ide z hrdla. Tento štýl dychu je hrejivý, ale má aj akustickú vibráciu, ktorá ukľudňuje myseľ a pomáha nám sústrediť sa na dĺžku dychu, panvové dno, precíznosť cvičenia,... Okrem iného je to naša vlastná odpoveď na kvalitu nášho cvičenia - kým je tam plynulý nádych a výdych, všetko je pravdepodobne v poriadku. Ale akonáhle si uvedomíme, že zvuk dychu tam nie je, že zadržiavame dych, alebo že sme mysľou mimo svojej podložky,... niekde sa stala chyba.
Nájsť tú správnu skupinu svalov, ktorá zovrie hrdlo a vytvorí zvuk dychu, môže chvíľu trvať. Váš učiteľ by to mal ovládať, nebojte sa ho opýtať, aby vám to vysvetlil. Takisto vybudovať si schopnosť udržať si dych bez zadržania po celú dobu cvičenia, pritom myslieť na panvové dno, rovnosť dĺžky nádychu a výdychu,... môže trvať nejakú dobu. Ale chce to iba trochu pravidelnosti do cvičenia a príde to celkom rýchlo. Pri výdychu je oveľa jednoduchšie držať zovreté hrdlo a vydávať zvuk ako pri nádychu. Niektorí ľudia, možno si to ani neuvedomujú, preto pri nádychu (napríklad v hore-pozerajúcom psovi) nezovrú hrdlo, ale nosné dierky, a vydajú tiež podobný syčiaci zvuk, ale nie ten, ktorý by mali. Ak je to aj váš prípad, určite to už nikdy neurobte. Ako som vyššie spomínal vibráciu dychu a jej účinky na myseľ a koncentráciu, tak vibrácia dychu so zvukom z nosa pôsobí ako ihla bodajúca do uší vám, ľuďom okolo vás, a nemá vôbec žiaden prínos. Je jednoduchšie sa nadýchnuť takto, to uznávam, ale radšej popracujte na precíznosti dychu v týchto pohyboch. Chce to viac sústredenia, pozornosti a možno trošku spomaliť ten pohyb.
Dĺžka dychu... Ashtanga Yoga má jednoduchšie a ťažšie sekvencie vo všetkých svojich sériách. Pri tých jednoduchších sa nám dýcha lepšie, preto dýchame pomalšie (napríklad otváracia sekvencia - stojaté pozície alebo zatváracia sekvencia - sekvencie, kde nemáme veľa vinyasy), a sú sekvencie, kde je viac vinyasy alebo fyzickej aktivity, a preto dýchame rýchlejšie. To všetko je úplne OK, pokiaľ sme si schopní pri tom udržať rovnakú dĺžku nádychu a nasledujúceho výdychu (samozrejme k tomu zvuk dychu, pevné a stiahnuté panvové dno a brucho, pevný pohľad,...).
Keďže držíme vtiahnuté brucho a pevné panvové dno, dýchame prirodzene vždy iba do hrudného koša a vedome zväčšujeme/zmenšujeme objem hrudníku. Hĺbka dychu je teda tomuto úmerná. Dýchame do tej miery, kým vieme naplniť hrudník bez toho, aby sme museli pustiť brucho a panvové dno. Spomínal som, že niekedy dýchame rýchlejšie a niekedy pomalšie, no aj v týchto prípadoch je to o kontrole dychu, o tom aby sme boli schopní nadýchnuť a vydýchnuť trochu pomalšie ako by to bolo prirodzene.
Je tu ešte jedna vec, ktorá by vám mohla pomôcť uvedomiť si rýchlosť a objem dychového cyklu (nádychu a výdychu). Skúsim to uviesť na mojom obľúbenom príklade, ktorý pre mňa použil môj učiteľ. Predstavte si nádobu s vodou, na ktorej spodku je kohútik na vypustenie tekutiny. Keď tento kohútik otvoríte naplno, tekutina vytečie samozrejme úplne ľahko a rýchlo. Ak ho však pootvoríme iba trošku, ten istý objem tekutiny pretečie pomalšie. Tak isto funguje aj naše hrdlo. Naše zovreté hrdlo. Ak by sme nezovreli hrdlo, náš prirodzený objem pľúc by sme vydýchli/nadýchli ľahko a rýchlo. Ak však hrdlo zovrieme, náš dych získa nielen spomínaný zvuk, no naš dých prejde cez hrdlo pomalšie, ako by prešiel normálne. Je to to naše zovreté hrdlo, ktoré nám pomáha ukontrolovať rýchlosť a dĺžku nášho dychu. Sústreďte sa na to pri každom jednom nádychu a výdychu. Netlačte dych dnu, ani von. Kontrolujte ho v každom jednom bode. Nechajte každý nádych plynulo a jemne prejsť do výdychu a následne aj výdych plynule prejsť do nádychu. Dýchanie však nie je ani závod o najpomalší a najhlbší dych. Dýchajte prirodzene. Joga je o dychu! Precíznom dychu.
Druhú časť príspevku vám prinesieme o týždeň.