Cvicte.sk

Motivácia na každý deň, alebo pomaly ďalej zájdeš

Marína Terenová

Ak chcem pravidelne cvičiť, nestačí iba pevná vôľa, musím nájsť spôsob, ako zapojiť aj emócie. Nájsť pre seba ten správny podiel radosti z budúceho výsledku a radosti priamo z cvičenia je veľmi osobné. Všeobecne platí, že rozumové, vôľové rozhodnutie sa veľmi rýchlo vyčerpá, ak pracujeme iba pre výsledok a nemáme potešenie aj priamo z aktivít, ktoré k nemu vedú.

Úvod

23. MAR 2014

Festina lente – Ponáhľaj sa pomaly

Zbožňujem toto latinské príslovie, určite aj preto, že patrí k tomu málu, čo som si zapamätala z dvoch rokov latinčiny na strednej škole. A potom preto, že ešte nikdy ma nesklamalo. Dokonca začína byť, hoci v trochu inej podobe, veľmi populárne. Malé kroky. Alebo malé ciele – ale to vám nikto neporadí. Podľa teórií osobnostného rozvoja máme myslieť vo veľkom, aby sme splnili aspoň časť svojich plánov. Oslobodiť svoju myseľ od predstáv, „čo sa dá“ a tým zväčšiť svoje ambície. Naplánujte stavbu sídliska a potom je pre vás rodinný domček malina. Rozdeľte svoje ciele na malé kroky a pracujte postupne. No tak toto je pohľad z druhej strany. Volím malé kroky k malému cieľu. Môj cieľ je zámerne malý, aby sa nestal „projektom“. Pokiaľ chceme robiť niečo, čo sme doteraz nerobili, je rozumné dať si takú porciu, aby nás to bavilo nielen na začiatku, ale predovšetkým na konci. Aby sme sa tešili, že na druhý deň budeme pokračovať.

A čo moja prax?

Povedala som si, že na lyžovačky potrebujem silnejšie nohy a denne desať drepov ma nezabije – ani časovo, ani nevyčerpá. A teraz to lepšie: Ak k tým desiatim každý týždeň pridám jeden, takmer si to nevšimnem. A teraz bomba: ak budem pravidelne každý týždeň pridávať po jednom drepe, na konci roka budem robiť 60 drepov denne! Dobré, nie? To už labky naozaj pocítia. Zvládnem? To sa ukáže. Predbežne riešim každý deň tak, ako prichádza. V tejto chvíli máme trinásty týždeň, takže robím 23 drepíkov – a v polovici si na dva-tri nádychy/výdychy oddýchnem. Keďže poznám svoje možnosti, pripúšťam verziu, že časom cvičenie rozložím povedzme na dve alebo až tri časti (viem, že tých dvadsať zvládam), ale zadanie bolo takéto: desať denne a každý týždeň o jeden viac. Je to motivačné, baví ma to a keď sa cítim, pridám si v rámci dennej dávky jeden-dva drepy „dopredu“, ale vraciam sa k základnému plánu: Každý týždeň zvyšujem o jeden. Ja viem, nie sú to žiadne veľké víťazstvá, ale neverili by ste, čo tých desať denne (teraz už dvadsať) robí s celulitídou. A ako s prekvapením zisťujem, že sa celkom inak zohýbam po veci na zemi, pretože ťahám stehnami... Ale najlepšie na tom celom je, že takéto „lenivé“ cvičenie ma ťahá dopredu. Chce sa mi a teším sa na každý nový pondelok, keď si pridám ďalší kúsok. Dokonca som sa pristihla, že predbieham – cvičila som o dva viac, ako som mala, preto som sa zastavila na danom počte, až kým som sa znovu dostala do plánu. Neviem, či len ja mám takúto „spurnú“ povahu, ale keď si poviem „dosť, necvič“ hneď sa mi chce cvičiť. Vyskúšajte.

Motivácia na každý deň

Ak chodíme raz týždenne niekam do fitka, nevykompenzujeme tým šesť dní leňošenia. Ak sa na cvičení „dorazíme“, čo na tom nás bude motivovať, aby sme o týždeň či o tri dni prišli zas? Sú typy bojovníkov, ktorých víťazstvo nad sebou a nad telesným nepohodlím motivuje a sladká endorfínová odmena nastúpi potom, keď prekonajú sami seba – z takých rastú vrcholoví športovci. A sú typy prirodzene pohodlné, ktoré sa cez túto hranicu ešte nikdy nedostali a s pribúdajúcim vekom je čoraz pravdepodobnejšie, že sa o to ani nepokúsia. Zvyčajne začnú s veľkým elánom a postupne vyprchá motivácia. (To som ja.) Technika malých krokov je riešenie nielen pre lenivé nátury, ale pre akékoľvek dosahovanie cieľov. Urobte si taký plán, v ktorom svoj výkon „podceníte“ a pretože ho splníte ľahko, budete sa tešiť na ďalší krok. Tú druhú polovicu máme potom spoločnú s bojovníkmi – úspechy nás motivujú, aby sme pokračovali.

Zdroj foto: www.freedigitalphotos.net (gameanna)