Cvicte.sk

Jednou zo základných myšlienok tohto nového programu je, aby ju zvládol každý, bez akýchkoľvek skúseností. Jedinou podmienkou je chcieť sa hýbať do príjemnej pomalej hudby a sústrediť sa na pohyby vlastného tela. A čo to vlastne je?

PortDeBras® je celosvetovo registrovaná značka pre tréning spájajúci posilňovanie a strečing v ladnom a plynulom pohybe. Hodina spája v sebe tanec, jógu, taichi, Pilates a prináša nielen neočakávané posilnenie celého tela, ale aj psychickú relaxáciu. Pravidelné cvičenie rozvíja: pohybovú koordináciu, estetiký pohyb, zmysel pre rytmus a kontrolu pohybu a držanie tela.

Ako a prečo takéto cvičenie vzniklo, vám exkluzívne prezradia jeho tvorcovia Vladimir Snezhik (ruský choreograf a tanečník) a Julio Dieguez Papi (španielsky prezentér a fyzioterapeut).

Čo pre vás predstavuje PortDeBras?

JP:

PortDeBras je jednoducho evolúcia. PortDeBras je najvšeobecnejší program, aký som mal. Je to až neuveriteľné. Funguje to všade a všetci prezentujú to isté. A myslím, že na tom je niečo viac. Ľudia si to proste užívajú. Nie je potrebné rozprávať. Je to iba o pohybe a ľudia sa cítia pri tom príjemne.

VS:

Celý projekt PortDeBras s Juliom je pre mňa vlastne ako dieťa. Veľmi zaujímavé je sledovať ako krásne sa jednoduché pohyby s hudbou v rytme môžu spojiť funkčne a zároveň zdravo a tak poskytnúť novú formu tréningu pre ľudí.

Ako vyzeral váš profesionálny život do Júna 2006, keď sa zrodila myšlienka PortDeBras?

JP:

Keď som bol dieťa, tak som trénoval karate a zameriaval som sa na zen, čo je určitá forma meditácie. Nie je to ako meditácia v Indii, ale to ma pripravilo na orientálnu cestu. Keď som začal s aerobikom, tak môj aerobikový život bol veľmi intenzívny... prezentoval so veľmi veľa vecí, veľa rôznych programov...

Ale aj keď som začal s aerobikom, nikdy som sa neprestal venovať bojovým umeniam. Vždy som niečo robil okolo bojových umení. Keď som mal 18 bol som v národom mužstve. A keďže som robil karate bolo pre mňa jednoduché začať s jógou. Mám to rád a tiež to potrebujem. Mal som veľa zranení z intenzívneho učenia aerobicu, stepu a bodyworku, P-classov a ani neviem prečo, ale potreboval so nejaký strečing tak som vytvoril vlastný program (Power Stretch).

A od 1989 som začal praktizovať jógu. Nikdy som nechcel jógu učiť, robil som to iba pre seba. Po prvej návšteve Indie som začal učiť jógu, ale až po druhej návšteve som začal učiť jógu na kongresoch, lebo moji učitelia jógy mi hovorili: „ty musíš učiť jógu“, nie „mal by si“, ale „musíš“. Pretože, ty učíš celý svoj život. Šíriš pohyb, šíriš cvičenie, potrebuješ učiť jógu lebo ty ju vlastne už šíríš svojou vlastnou cestou. A tak som začal. Prvých 6 mesiacov som na konferenciách ponúkol zadarmo odučiť hodinu jógy a organizátori mi dali tú možnosť. To isté som robil aj s Power Stretchom v 1999. V roku 1999 prezentéri aerobicu nikdy neučili strečing a tak som začal na kongresoch. Hodina klasického aerobiku, alebo step aerobicu a PowerStretch zadarmo. Tak ma ľudia začali spoznávať aj v tomto smere. Tak isto to bolo aj s PortDeBras. Ok, je to Julio, tak dajme aj PortDeBras.

Vo fitness, ale ľudia nehľadajú jógu. Takže, ak ste dobrý učitel viete odhadnúť na akej úrovni sú klienti, ktorí prídu. A ja dávam na hodinách jógy asány, pretože asana už spája telo s mysľou, aj keď to vôbec neviete, alebo ani nechcete... a keď praktizujete asány otvárate veľa kanálov... ak sa telo cíti dobre aj vašej mysli je dobre, ale to nie je podstata... netreba sa obávať užiť si iba cvičenie v asánach a tak som vytvoril aj koncept jogy v spojení s fitness. Učím veľmi jednoduché, ale fyzicky náročné hodiny a na konci hodiny sa všetci cítia dobre. Rozprával som sa tiež o tom s mojimi učiteľmi jógy, lebo jóga sa neučila vo fitness a podľa mňa je toto cesta ako predstaviť jógu vo fitness. A potom ak sa chcete o jóge dozvedieť viac vyhľadajte si školy jógy, ale to je už potom o niečom inom.... a toto je naša povinnosť voči fitness, naše telo a naše zdravie, ak je niečo dobré tak to prinesiem do fitness. Tak isto to bolo aj s PortDeBras. Ten istý koncept, aby sa ľudia cítili dobre. PortDeBras je proste evolúcia.

VS:

Po ukončení povinnej školskej dochádzky som sa rozhodoval medzi hudbou a tancom. Nakoniec som ukončil tanečnú akadémiu a profesionálne som tancoval. Bola to pre mňa veľká skúsenosť. Pravdou je, že život tanečníka je tvrdý a krátky... moje telo bolo v 30tke zničené. Na druhej strane som chcel zároveň aj dosiahnuť niečo nové, nestačilo mi byť najlepší v Rusku.

V 1986 som začal pracovať na skupinových cvičeniach a to bolo veľmi dobré pre mňa, lebo tam bola dobrá hudba, pohyb, šťastní ľudia, jednoducho skutočné pocity. V roku 1990 ma oslovila s ponukou medzinárodná spoločnosť World Class, ktorá otvárala v Rusku svoje prvé fitness centrum v Petrohrade. V tej dobe som už cestoval po Rusku a prezentoval hodiny aerobiku. No prvá veľká skúsenosť prišla keď som pracoval pre World Class vo Švédsku niekoľko mesiacov.

V roku 1994 som odišiel zo spoločnosti a začal som sa venovať organizovaniu podujatí, kongresov, seminárov. O jeden rok neskôr sme začali s mojim vlastným štúdiom „Metelitsa Fitness“ natáčať pre jednu z hlavných televíznych staníc v Rusku aerobikové spoty ako „Fitness Class“, „Hit Class“, „Aerobic Show“, ktoré sa stali tak populárne, že nás ľudia spoznávali na uliciach a bolo to veľmi príjemné. V tom istom čase som dostal ponuku pracovať pre Delta-Sport Nike v Rusku a postkomunistických krajinách, kde som pracoval až do roku 2008. V tom období som stretával veľa nových ľudí a jedným z nich bol aj Julio Dieguez Papi, ktorý sa stal súčasťou mojej rodiny.

Ako vznikla myšlieka PortDeBras?

VS:

Vážne som sa programu ako takému začal venovať v zime 2005-2006 a prvu hodinu som pripravil na marec a nazval som ju Port de bras, pre mňa to bolo niečo nové prevedené v peknom pohybe. Ale PortDeBras ako metóda a nový program začal v Soči v Juny 2006. Julio vymyslel logo a mne vysvetlil jeho nápady a myšlienky vychádzajúce z jeho vedomostí, ako pracovať na pohybe a s telom navonok, aj dovnútra. V Soči to bol pre nás veľmi špeciálny výlet, z ktorého som ja bol veľmi šťastný. PortDeBras je špeciálny program, ktorý môžu všetci ľudia využiť vo fitness, tanci, športe alebo aj umení. PortDeBras nebolo vytvorené iba mnou a Juliom, ale narodilo sa zo všetkých naších profesionálnych a životných skúseností, spätnej väzby a všetkých pocitov, ktoré sa k nám rokmi dostali.

Mate obľúbené časti v PortDeBras?

JP:

Nemám obľúbené časti, ale introduction (úvod) milujem. Introduction mi vždy pripomenie: tento deň sme vytvorili PDB : 24.06.2006. A keď učím introduction, a aj keď sa mi niekedy moc nechce, tak vždy keď začnem to príde a užívam si to. Často ma napadnú nové veci, ktoré môžem použiť a cítim, že to funguje.

Prezraďte nám niečo aj zosvojho súkromného života

VS:

Pre mňa je najdôležitejšia moja rodina. Žijem v Moskve s dvoma synmi a manželkou a často cestujem aj za mojou dcérou do Petrohradu. Kvôli práci veľa cestujem aj keď by som si prial viac byť doma a čítať knihy, učiť sa jazyky, hrať na gitaru a klavír a veľmi veľa sa rozprávať s mojimi deťmi. Môj súkromný život veľmi zasahuje do práce, lebo moji priatelia, ktorých som stretol vďaka práci sú po celom svete a aj oni sú pre mňa ako jedna veľká rodina a často mi chýbajú.

JP:

Moje súkromie je súkromné a je ho veľmi málo. A môj súkromný život je s mojou manželkou, s ktorou som ženatý od októbra 2011. Trávime čas spolu, prechádzkami po Prahe, kde momentálne trávim najviac času, pretože je nádherná. Radi chodíme na prechádzky do parku, aby sme boli v prírode. A využívame každú príležitosť byť v prírode. Mám rád otvorené priestranstvá, pretože môj celý život je v telocvičňi, tak prirodzene vyhľadávam všetko, čo je v prírode. A preto keď napr. intenzívne pracujem 5 mesiacov tak 2 mesiace nepracujem v takom tempe a cestujem s mojimi priateľmi na ostrov, zmiznem v Indii, alebo niečo podobné, čo napomáha mojej rovnováhe.

Ako vyzerá váš bežný deň?

JP:

Môj normálny pracovný deň vyzera asi takto: Zobudím sa, ráno odučím hodinu na Blue Fitness, idem vlakom na letisko do Frankfurtu, vo Frankfurte prestúpim na lietadlo do Štokholmu, spím v Štokholme, odučím dve hodiny, vrátim sa do Talianska v noci a v pondelok ráno natáčam video pre talianov. Vyzerá to ako vtip, ale je to normálne. Počas víkendov pracujem. Tento rok som pracoval 48 týždňov a to bolo 42 víkendov. V 12-tich som pracoval v jeden víkend pre rôzne kongresy a taktiež som robil cez týždeň vzdelávacie semináre. Takže keď sa to všetko zráta, tak som v 42 týždňoch odrobil 60 rôznych akcií. Všetky hodiny je potrebné si pripraviť, pripraviť si program k vzdelávacím seminárom, pripraviť si všetky cesty. Taktiež momentálne pracujem vo Face Fitness Klub v Prahe ako technický riaditeľ a vyučujem tam aj hodiny PowerStretch a PortDeBras.

Súčasťou vašej práce je časté cestcovanie. Nemáte už toho dosť?

JP:

Možem povedať, ze áno, pretože to je život. Živote je jeden výlet. Aj keď iba sedíme, je to v skutočnosti veľké cestovanie. Jeden veľký a krásny výlet.

Keď som bol dieťa, asi tak 5 ročný, rád som sa hrával s glóbusom. Rozkrútil som ho a zastavil prstom, kde som ukázal „tu chcem byť“ a zasa som ho rozkrútil a ukázal iné miesto „tu chcem byť“ (smiech).

VS:

Pre ľudí v Rusku je cestovanie prirodzená súčasť života, lebo Rusko je strašne veľké. Veľa ľudí hneď po škole odchádza ďaleko z domova, napr. z Kaliningradu do Vladivostoku. Môj prvý obrovský výlet bol, keď som bol na vojne a cestoval som vlakom na východ cez Ural a Sibír, 7 dní. Ale pre mňa je najzaujímavejšie na cestovaní stretávať rôznych ľudí, rozprávať sa s nimi, spoznávať ich kultúru a iné špecifiká. Teraz cestujem veľa a keď by som to zrátal, tak to je asi 40 ciest do roka po celom svete. 

Poznámka redakcie: V čase rozhovoru žil Julio Papi v Prahe, akutálne žije v Bukurešti.