Cvicte.sk

Čo chcete povedať názvom No Will No Skill?

Marián: Je to vlastne názov našej filozofie, ktorá je o zlepšovaní sa. Každý deň sa posúvať trošku dopredu. Naše motto je: „Buď lepší ako včera.“ No Will No Skill mi prišlo výstižné a po slovensky by sa to dalo voľne preložiť ako "Kde je vôla, tam je cesta“.

V čom sú vaše tréningy iné oproti klasickej posilňovni?

Marián: Najviac sa odlišujú v tom, že v rámci tréningov cvičíme iba s vlastnou váhou tela. Takže úplne prirodzené pohyby. Také, na ktoré sa človek vyvinul, či už sú to základné cviky ako zhyby, drepy, kľuky a podobne alebo pokročilejšie pohybové vzory. V klasickej posilňovni ľudia „šaškujú“ na strojoch, atakujú svaly zo všetkých možných uhlov. Povedal by som, že je to skôr kontraproduktívne. Veľakrát si týmto zväčšia jeden sval, ale ďalšie svaly, ktoré reálne vykonávajú konkrétny pohyb, tie atrofujú a potom sa vytvárajú rôzne dysbalancie. Sú to jednoducho neefektívne cvičenia. Ďalšia vec, čím je cvik komplexnejší, čím viac svalových partií zahŕňa, tým väčší vplyv má na vylučovanie hormónov, ktoré treba na tvorbu svalov. Vykonávanie izolovaných pohybov máveľmi malý efekt.

Medzi vaš najnovší tréning, ktorý ste vytvorili patrí „Daj sa do pohybu“. Na čo sa tento tréning zameriava?

Viktor: Pracoval som ako kondičný tréner, študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu. Videl som veľa ľudí, ktorí mali problémy s kĺbmi, mali bolesti a podobne. Tiež sa ma mnoho ľudí pýtalo, ako sa zbaviť bolesti, aké cvičenia majú robiť. Z toho vznikol koncept. Začal som hľadať rozličné druhy pohybov, rozličné polohy tela, ktoré komplexne nazerajú na telo a na problematiku bolesti. Je užitočný najmä pre ľudí, ktorí sú dennodenne za počítačom a neustále sedia v aute, či doma pred televízorom. Ide v podstate o zmobilizovanie človeka, jeho prípravu na ďalší pohyb, na odstránenie rôznych bolestí šije, kolien, rôznych druhov zranení, ktoré ľudia mali alebo majú, napr. bolesti bedrových kĺbov, bolesti driekovej chrbtice, hrudníka, ramien, krku, šije. V podstate je to taký komplexný nadhľad a riešenie bolesti.

Ide o skupinový tréning?

Marián: Áno.

Ako riešite individuálne problémy u cvičiacich?

Viktor: Keď má niekto závažný problém, tak to riešim formou osobného tréningu. Ak to je menej akútny problém, tak vtedy sa to rieši formou skupinového tréningu. Každý človek je väčšinou v rovnakom pohybovom stereotype. Ten stereotyp by som prirovnal asi k malému obleku. Predstavte si, že sa hýbete v malom čísle šiat a tie šaty vás obmedzujú. Keď sa v tom hýbete dlho, tak je pravdepodobné, že nebudete mať plný rozsah pohybov a celý ten pohyb bude taký kostrbatý. Ide o to, ľudí rozhýbať a automaticky sa naštartujú systémy, tie pôvodné, ktoré začnú zapájať normálne skupiny svalov a ten pohyb začne vyzerať normálne. Preto sa to potom premietlo do programu Daj sa do pohybu, pretože to spolu značne súvisí.

Čo všetko zahŕňa tento tréning?

Marián: Zahŕňa kompenzačné cvičenia, zväčšovanie rozsahu kĺbov, mobilizáciu, naťahovanie svalov. Potom už ideme do zvieracích pohybových vzorov, ktoré sú viac silového charakteru a majú rovnako liečivý účinok na kĺby.

Aké zvieratá zvyknete napodobňovať?

Viktor: Inšpirujeme sa všetkým, od jašterov cez pštrosy až po opice. Joga má tiež veľa polôh, ktoré sú charakteristické tým, že napodobňujú nejaké zviera. Tento koncept je o neustálej kontrole pohybu. Napríklad teraz, keď sedím a strážim si polohu alebo sa vonku hýbem, kráčam, stojím v autobuse a nedržím sa držadla, ale skúšam udržať rovnováhu. Čiže je tu idea stále nad pohybom premýšľať.

Ako vyzerá samotná hodina?

Viktor: Vždy sa začína rozcvičkou. Môže to byť rozcvička z oblasti dýchania alebo bojových umení. Vždy je iná. Tréner má veľa naštudované z oblasti všetkých pohybov, ale nikdy nevie, čo dá, keď príde na tréning. Pozrie sa na ľudí a povie si, čo asi potrebujú. Niečo ho napadne a poďme to vyskúšať. Všíma si techniku cvičení, napravuje, dáva ľudí do nejakého ideálu, ale vytváranie plánov je v tomto smere veľmi zbytočné. Určite treba nejaké ciele, ale tie ciele slúžia iba ako nástroj. Ten prvok je vždy iba nejaký dočasný cieľ, je to nástroj, ako sa pohnúť ďalej. Keď ten cieľ dosiahnete, tak vás to cvičenie prestane baviť.

Takže ja vlastne neviem, čo a ktorú hodinu budem cvičiť

Viktor: Dôležité je nedostať sa do nejakého stereotypu, pretože každý, kto sa špecializuje, zaplatí daň. Daň bude vo forme špecializácie. Keď niekto robí šport, tak sa špecializuje na ten šport a vznikajú bolesti, ktoré sú pre ten šport charakteristické. Pokiaľ bude každý robiť z každého niečo, pravdepodobne sa u neho nerozvinie dysbalancia, či už jednostranná záležitosť alebo kĺbová kompresia. Tým pádom robí všetky uhly a v podstate nič nevynechá. Keď nič nevynechá, tak nikde nemôže vzniknúť problém. Ak naťahujem svalstvo na joge a budem ho iba naťahovať, tak si ublížim. Ale keď naťahujem a posilňujem, tak by to malo byť v poriadku.

Odporúčame prečítať: Dušan Plichta: Ak ľudia dokážu zmeniť len pár vecí, môžu dosiahnuť úžasné výsledky

Akú dôležitosť prisudzujete strave? Marián, Vy ste vydali knihu, v ktorej sa zaoberáte životosprávou

Marián: Áno, vydal som publikáciu Princípy pračloveka. Nejde len o oblasť stravy, ale celkového životného štýlu. Je tam reč aj o tréningu, ktorý je najdôležitejší pre rozvoj kondície a estetiky. Je tam reč aj o spánku, ktorý je tiež veľmi dôležitý. V neposlednom rade strava, čiže vyradenie spracovaných potravín, konzumácia prirodzených potravín. Riešime aj hladovky, teda počas dňa nejesť, alebo riešiť iba také malé jedlá a navečer sa poriadne napráskať.

Je to úplny opak oproti tomu, čo sa roky ľuďom odporúča

Viktor: Je to trochu dogmatické. V podstate počas obdobia, keď ľuďom pomáhame so stravou, my sa ich snažíme naviesť, nie nanútiť náš názor. Hladovky, to je princíp, alebo koncept, ktorý vznikol z vlastných skúseností. To znamená, že nám to funguje, my sa v tom cítime dobre, ale neznamená to, že každému to bude fungovať a že každý sa v tom bude cítiť dobre. Princípy, ktoré sú tam použité, sú tak všeobecné a  základné, že sa dajú unifikovať u každého. Treba si ich ale individuálne upraviť, ale to už je vec, na ktorej musí človek pracovať sám. Ja tiež na tréningu viem ľudí naviesť, ale ten pohyb musia urobiť oni. To znamená, že vieme naviesť aj v oblasti stravovania, ale čo budú ľudia jesť, to si určujú sami. Napríklad sú určité druhy potravín, ktoré im nechutia a nebudú ich konzumovať. Budú hľadať alternatívu, ktorá vyhovuje ich telu a s ktorou sa stotožnia. Nie každý zvládne hladovať a nie každému to vyhovuje. Mám skúsenosť, čo sa týka žien, že im napríklad hladovanie nerobí dobre. Viac im vyhovuje, keď majú možnosť jesť viac jedál. Tiež majú určité hormonálne obdobia, v ktorých to nejde. Ja hovorím, že psychická stránka zohráva veľmi dôležitú úlohu, takže neberieme to tak dogmaticky, ako by to mohlo na prvý pohľad vyznieť.

Odporúčame prečítať: Výživová poradkyňa Antónia Mačingová: Nič sa nezmení, ak sa nič nezmení

Na čo je dobrá hladovka?

Marián: Hladovka môže pomôcť vo viacerých veciach. V prvom rade je celkovo dôležité zvýšiť si citlivosť na inzulín. To sa stane jedine tak, že človek obmedzí sacharidy v rozumnej miere. Pokiaľ sacharidy pochádzajú zo zeleninových a ovocných zdrojov, človeku sa zvýši citlivosť na inzulín a začne lepšie spaľovať tuky. Hladovka je dobrý nástroj na zvýšenie inzulínovej citlivosti, ale musí tam byť to obmedzenie sacharidov. Potom, keď už je tukový metabolizmus rozbehnutý, človek efektívne spaľuje tukové zásoby, nepotrebuje externú dodávku sacharidov dopĺňať, tak vtedy hladovka pomôže spáliť viac tuku a pomôže človeku udržať sa v lepšom stave. Ak chce byť človek produktívny počas dňa a dá si nejaký sacharidový obed, zvýši sa mu glukóza a potom následne, keď klesá, tak človek sa cíti unavený a produktivita je preč.

Viktor: Hladovka sa veľakrát vyskytuje aj v joge. Z jogy napríklad používame tiež veľa očistných kúr a podobných záležitostí. Nerobíme ich každý deň, to by nešlo. Niektorí z nás raz do mesiaca, niektorí štyrikrát do roka. Je to individuálna záležitosť. Očistné kúry, ako napríklad hladovka, výplachy čriev dobre detoxikujú a v podstate sa telo snažia dostať do nejakého nulového štádia a z toho telo získa opätovnú citlivosť. Potom začína jesť tie prirodzené potraviny. Existuje také niečo ako „fats switch“, ja to tak nazývam. Ide o „prepínač“, kedy človek veľmi dlho fungoval na sacharidovom metabolizme a tlačil do seba sacharidy. Boli sme učení jesť veľakrát denne a prijímať sacharidové druhy potravín a presne takto vyzeral ideálny druh fitness či zdravia. Tým pádom sme otupeli a vznikla tá nekomplexnosť, o ktorej som hovoril aj pri cvičení. Pokiaľ nedokážeme spracovať všetky druhy potravín, tak zaplatíme daň. Keď začneme viac používať tuky a na chvíľu znížime sacharidy, prepne nás naspäť do toho režimu, v ktorom dokážeme spaľovať aj taký, aj onaký druh potravín. Ocitneme sa niekde v strede, v rovnováhe. Tam si myslím, že je zdravie. Aj hladovka je dobrý nástroj, ale nie je to dobrá dogma.

Novým klientom asi neodporúčate hladovku. S akou úpravou stravy začínate?

Marián: V prvom rade odporučím vylúčiť spracované potravíny. To je úplne najdôležitejšie.

Viktor: Začal by som pečivom. Najdôležitejšie je dať ľuďom nejaký ľahký cieľ, teda nevyradiť hneď všetky spracované potraviny. To by znamenalo konzervy, balené potraviny, atď. Je to veľmi náročný cieľ na dosiahnutie. Takže buď vyradiť prílohy alebo  pečivo.

Marián: Ešte dôležitejšie je vyradiť sladkosti. Rozličné zmrzliny, tortičky, čokolády okrem tmavej. Potom sú tam také veci akosója. Mnohí ľudia si myslia, že je zdravá, ale je to skôr naopak. Obsahuje veľa antinutrientov, teda môže mať vysoký obsah bielkoviny, ale keď telo nedokáže spracovať tie bielkoviny, tak sú celkom zbytočné. Navyše obsahuje látky, ktoré na seba viažu minerály. Človek nevstrebáva železo, zinok, magnézium. Sú tam aj ďalšie potraviny, ktoré obsahujú antinutrienty. Jedným z nich je pečivo. Aj strukoviny ich obsahujú dosť, čiže tie tiež obmedzujeme.

Viktor: To, že ľuďom povieme, že sója nie je až taká dobrá, ako si oni myslia, neznamená, že v živote sa nedotknete sóje, že sója je úplné zlo. Každá potravina má svoje plusy i mínusy. Ako som spomínal, už je to pohyb alebo strava. Niekde je stred. Stred je pre človeka dôležitý. Niekto zvládne viac sóje, niekto zvládne fermentovanú sóju. Sú rozličné potraviny a tiež rôzne druhy spracovania, ktoré tie potraviny ovplyvňujú a ich vstrebateľnosť tiež. Je dôležité testovať na sebe, čo vám urobí dobre. To vám nikto nepovie lepšie než vy sami. Žiadny lekár, ani nutričný poradca. Je to skúsenosť, ktorú získate sami.

Marián: Fermentovaná sója je úplne iný príbeh. Proces fermentácie tieto antinutrienty deaktivuje, čiže je výborné probiotikum. Baktérie, ktoré máme v hrubom čreve, je ich niekoľkonásobne viac ako buniek v celom tele zohrávajú dôležitú úlohu pri tom, aký silný máme imunitný systém pri trávení a dokonca sú priamo prepojené s mozgom. Teda môže vplývať na našu náladu a podobne. To je veľmi komplexné. Záleží od toho, aké druhy baktérií prevládajú v čreve a pokiaľ sa to prehupne k patogénnym baktériám, tak sa človek cíti oslabený, má zlú náladu a podobne. Na toto je fermentovaná sója vyslovene dobrá.

Máme ráno, 9:00 Jedli ste už dnes?

Obaja: Ešte nie.

Kedy bude prvé jedlo?

Marián: Večer. Prípadne, keď sa dostaví hlad si dám niečo malé pod zub.

Viktor: Závisí od toho, či som deň predtým trénoval, alebo netrénoval. Od toho, či mám, alebo nemám pracovné ráno, či pijem počas dňa pravidelne vodu alebo čaj. Povedal by som, že to je čistá improvizácia. Teda, keď príde hlad, tak jem. Čo sa týka pitného režimu, tak tam sa snažím nejakú formu predsa len dodržiavať. Pitný režim je predsa len dôležitý, ale aj tak to netreba preháňať. Čo sa týka stravy, josobne mám trošku odlišnú cestu ako kolega. Snažím sa jesť čo najmenej spracovaných potravín, jesť veľa ovocia a zeleniny. Mäsových produktov by som jedol aj viac, keby boli v kvalitnej forme a čerstvé. Problém s mäsom je, že sa veľmi ťažko zháňa čerstvé a dobré mäso. Tomu sa v poslednej dobe trošičku vyhýbam. Čo sa týka iných zdrojov bielkovín, napr. konzumácie vajec, snažím sa o tie najkvalitnejšie, ktoré sú dostupné. Čo sa týka mlieka, robil som na sebe veľa potravinových testov. Kravské pasterizované mlieko mi nevyhovuje. Rôzne druhy kozích a ovčích výrobkov mi robia fajn. Je to vlastná skúsenosť, ktorou som si vybudoval repertoár potravín, ktoré mi vyhovujú, chutia mi a dokážu ma dostať do stavu, že nemám ťažký žalúdok.

Marián: Ešte by som doplnil, že je otázka, čo považujeme za jedlo. Dnes som už prijal asi 600 kalórií. Mal som kávu s maslom a kokosovým olejom.

Zaujímalo by ma, či k vám chodia trénovať aj ženy

Marián: Áno, zhruba 60%mužov a 40 žien.

Viktor: V poslednom čase žien pribúda. Spočiatku nevedeli, čo tu budú robiť, asi to bolo dosť náročné. My sme im trochu otvorili oči, že sú aj iné druhy pohybov. A začalo ich to baviť. Hlavne čo sa jogy týka. Cez ňu sme prešli na Daj sa do pohybu. Potom zistili, že to nie je až také ťažké cvičenie, že to nie je čistý street workout alebo gymnastika na hrazdách. Postupne sa klientela vybudovala. Myslím si, že ženy sú tu spokojné a sú rady. Je to také familiárne na tréningoch. Sú pomiešané skupiny, nie sú čisto chalani a ženy. Tento model je iba vtedy, keď robíme intenzívny tréning, aby to bolo zasa prispôsobené ich schopnostiam. Intenzívny tréning je teda delený na pánsky a dámsky. Ostatné tréningy sú všetky spoločné. 

Foto: No Will No SKill