Cvicte.sk

Július Karabinoš je známy fitness tréner a odborník na výživu, ktorý si sám prešiel premenou svojho tela i vlastného myslenia. Vo veku 47 rokov sa rozhodol zmeniť svoje telo, vážiace vtedy až 105 kilogramov. Od tej doby sa sám zúčastnil mnohých fitness súťaží a odniesol si z nich viaceré ocenenia. Aktuálne sa naplno venuje všetkým tým, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj životný štýl, napríklad aj v súťaži Jarná premena. Tu je už však avizovaný rozhovor.

Predstavme si situáciu, že som klientkou, ktorá nepotrebuje schudnúť, ale spevniť zhruba za 3-4 mesiace. Čo by ste mi poradili?

V prvom rade prídete za nami na pohovor. Kedykoľvek, aj mimo súťažných mesiacov, kde sa s vami porozprávame o tom, čo vás trápi, s čím máte problém. K dispozícii máme evidenčné listy, kde si pozapisujeme všetky údaje, vrátane zdravotného stavu, užívania liekov, diét, ktoré máte za sebou, vaše zamestnanie. Tieto skutočnosti treba zohľadniť a na základe toho pre vás vypracujeme individuálny tréningový a stravovací plán. Sme ho schopní vypracovať aj bez osobného stretnutia, pretože prísť sem (poznámka redakcie, do Nitry) na pohovor napríklad z Košíc, nemusí byť pre každého možné. V takomto prípade záujemcovi pošleme evidenčný list a dáme mu inštruktáž, ako ho má vyplniť. Na základe našich skúseností nám to stačí. Prípadne nám môže poslať svoju fotografiu.

Druhou fázou je, že začnete cvičiť. Otázka znie, ako. Ideálne je, keď začnete cvičiť s nami. My s každým, kto má záujem, robíme tzv. metodický tréning. To znamená, že si s človek prejdeme všetko, čo sme do plánu napísali. Ukážeme mu správnu techniku vykonávania cvikov, tempo cvičenia, dýchanie, povieme mu, čo má pri tom cítiť, aby vedel, ako má cvičiť. Snažíme sa predísť tomu, že napríklad niektoré ženy v posilňovni povedia, že cvičia ruky a v skutočnosti precvičujú prsné svaly. Ruky sú predsa len biceps a triceps.

Zo skúseností vieme, že 80 percent ľudí vo všetkých fitnescentrách, bez výnimky, nevie cvičiť. Čiže fitcentrá sú plné ľudí, ktorí cvičia zle. Oni však o tom nevedia. Jednoducho tam chodia, niekedy až roky. Cvičia zle a dokonca pri nich stojí tréner, alebo tzv. tréner. Pozerá sa na nich, tí ľudia robia neskutočné hlúposti a namiesto toho, aby im povedal, ako to robiť inak, počíta od jedna do desať. Bohužiaľ, takto je to vo fitcentrách nielen na Slovensku, ale všade.

Čím to je? Nedostatočnou vzdelanosťou alebo ľahostajnosťou trénerov?

Vidíme v tom dve príčiny. Jedna príčina môže byť nevzdelanosť trénerov, pretože keď niekto získa certifikát za trojdňové školenie, tak predsa nemôže byť tréner. To je prvá vec. A druhá vec je vypočítavosť niektorých trénerov, lebo oni sa na to pozerajú asi takto: „Prečo by som ho mal naučiť správne cvičiť, veď ja budem jeho osobný tréner polovicu roka a za každý tréning mi dá 10 eur. Tak ja na tom jednom človeku bez roboty zarobím kopec peňazí.“

My to máme nastavené inak. A to tak, že my ho chceme naučiť správne cvičiť. Metodický tréning znamená nasledovné: my sme pedagógovia a ty sa uč. Je to niečo podobné ako v autoškole. My vás naučíme jazdiť, ale potom to už budete robiť vy sami. A každý človek, ktorý už vie šoférovať, by pri sebe inštruktora viac nezniesol. Potom vám do toho viac nikto „nekecá“, sú to vaše predstavy, pocity, váš tréning, vaše vnímanie samého seba a niekto ďalší už nemá do toho čo rozprávať. Samozrejme, môžete sa s ním poradiť. Ale aby bol trénerom človek, ktorý povie, teraz choď na ten stroj a urob 10 opakovaní, teraz choď tam a urob 15 opakovaní. Z takéhoto tréningu nemá človek nič.

Ako zistím, že tréner je kvalitný?

Iba z referencií. Žiadnym iným spôsobom to nezistíte. Skôr, ako sa rozhodnete pre trénera, mali by ste si zistiť, kto to je, aké má vzdelanie. Dokonca on je povinný to povedať, keď sa ho na to opýtate. Čo si absolvoval, aké máš školenia, čo si študoval, aké máš referencie, akú máš prax, koho máš za sebou, koho si trénoval? Ukáž mi mená! Pokiaľ toto nie je schopný urobiť, ja osobne by som sa takémuto trénerovi vyhol. Samozrejme, každý musí nejako začať. Aj ten človek, ktorý začína, musí mať však niečo za sebou. Svoje meno si musí získavať výsledkami práce, prístupom k ľuďom.

Je na Slovensku tréner, ktorému by sme sa mali zďaleka vyhnúť?

Nedávno sa objavil taký šašo, baby proti nemu vymysleli stránku na sociálnej sieti „anti osobný tréner“. Vraj on už oklamal celé Slovensko. Asi vieme, o kom hovoríme. Ony sú z toho teraz nešťastné. Nechali sa oklamať, že je arogantný, grobian, všetkým rozposlal ten istý jedálny lístok za 50 alebo 60 eur. Dali sa dokopy a teraz tam plačú. Aj toto existuje. Podvody takéhoto typu.

V skutočnosti sa nestačí orientovať len v tom, čo vidím na internete a na sociálnych sieťach. On si podľa mňa naháňal nejaké umelé „liky“. Kto sa v tom vyzná, asi to vie. Jeho stránku videlo viac ako tridsaťtisíc ľudí, čo na Slovensku nemá skoro žiadny tréner. A potom sa stáva, že dámy prídu k nám s plačom, že naleteli, že sa s nimi nič nedeje. A potom, ako ho začali pranierovať, uverejňuje ich fotky. To je jeho reklama. On škodí sám sebe.  Ak chce mať človek dobré meno, nemôže robiť takéto veci. Sú však aj dobrí tréneri. Ako ich vysliedite? Tak, ako som povedal. Určite, v každom meste sa nájdu dobrí tréneri, ktorí majú kvalifikáciu, potrebné vedomosti a skúsenosti. Treba hľadať aj podľa prístupu. Nestačí byť len odborník, ten človek by mal byť pedagóg i psychológ. On je v prvom rade učiteľ. Neznamená to, že keď má niekto veľké svaly a vyrysované telo, že je aj dobrý tréner. On to vie spraviť so sebou, lebo má pevnú vôľu, ale nevie to vyučovať.

Realita je naozaj taká, že si dnes dokážem urobiť kurz behom troch dní.  Ako by mal podľa Vás vyzerať kvalitný kurz, dobrá škola, odkiaľ by vychádzali naozaj kvalitní tréneri?

Prvý stupeň v školiacich strediskách je len základ, v tomto smere si človek príliš nenavyberá. Musí absolvovať nejaké to školenie. Tréner 1. triedy je vlastne ten najslabší. A inštruktor, to je ešte menej ako ten tréner. Nasleduje tréner 2. a 3. triedy. Potiaľto môžu školiť školiace zariadenia, ktoré si môžu vytvoriť ľudia spĺňajúci určité predpoklady. Zaregistrujú sa na Ministerstve školstva. Poprípade školia konkrétne športové zväzy. Ak to existuje. Ideálnym vzdelaním by však mala byť fakulta telesnej výchovy a športu, so zameraním napríklad na fitness a kulturistiku. Poviem to tak, že najmúdrejší sú tréneri, ktorí prechádzajú kulturistikou, pretože s výživou pracujú dennodenne. Ostatní tréneri, pokiaľ prejdú cez iné športy, bohužiaľ, majú veľké rezervy hlavne vo výžive. To vidíme aj z praxe.

Takže čo by mali budúci tréneri absolvovať?

Ideálne by malo teda byť, mať FTVŠ, aprobáciu kulturistika a fitness. Toto je to najlepšie vzdelanie. Kto toto nemá, mal by absolvovať školenia aspoň na trénera 3. triedy, ktoré sa dá dosiahnuť v bežnom živote bez problémov. Potom musí na sebe pracovať, aby si získal meno. Keď je niekto dobrý, tak možno ani škola nie je až taká rozhodujúca. Musí však mať za sebou prístup a výsledky. Nehovorím, že keď nemáš FTVŠ, si zlý tréner. Môžeš byť dobrý tréner, ale pozrel by som sa na to, koho si trénoval. Ukáž mi a s akými výsledkami. Tu nejde len o chudnutie, ale aj o prípravu na súťaže (kto, ako sa ten človek umiestnil). Aj toto sú kritéria, či je tréner dobrý, alebo nie. Dôležité sú teda referencie. Ja niekedy tak položartom, polovážne hovorím, všetci dobrí tréneri na Slovensku a v Česku sa dobre poznáme. Je to pravda, s tými dobrými trénermi sa musíme niekde stretnúť, máme spoločné záujmy.

Kde sa stretávajú dobrí tréneri?

Stretávajú sa na školeniach, alebo niekto s niekým študoval, alebo sa stretávajú na súťažiach. Väčšina týchto trénerov má ľudí, ktorí chodia na fitness súťaže, v kulturistike a takýmto spôsobom sa zoznámia. Nedávno mi písala nejaká pani, že koho by som jej odporučil v Břeclave. Napísal som jej, že Luboša Bednářa. Napísala mi, že presne toto chcela počuť. Ja tam iného nepoznám, iba jeho. Ale viem, že je dobrý. Keby som jej povedal iné meno, tak možno nemusí to byť zlý tréner, ale keď ho nepoznám, ešte taký slávny nie je.