Cvicte.sk

Evelyn píše   

Viem, aké je ťažké a náročné chudnúť. Celý život sa trápite s diétami, ktoré vás vyčerpávajú a s cvičeniami, ktoré nefungujú, pretože ich robíte zle a nemáte v tréningoch žiadnu disciplínu. Teraz, vďaka trénerovi Jarovi Figurovi z Body Energy Clubu, som dostala možnosť splniť si svoj sen – schudnúť, byť zdravá a cítiť sa dobre. Prvý tréning bol však veľmi náročný. Absolútne nič som nezvládala odcvičiť. Cítila som sa hrozne. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Každý jeden cvik mi robil značné problémy. Bolo mi zle, myslela som, že odpadnem, celá som sfialovela. Na druhý deň ma čakala hrozná svalovka. Napriek tomu som s tým nechcela seknúť a vzdať sa. Bola som rozhodnutá pokračovať ďalej a zlepšovať sa. Ani vy to preto nevzdávajte! Viem, aký ťažký je prvý tréning. Niektorých to môže aj demotivovať. Najmä ten pocit neschopnosti, ktorý cítite, pretože nedokážete nič odcvičiť. Aj svalová bolesť na druhý deň vie človekom naozaj otriasť. Nie ste v tom však sami. Takýto problém zažívali na začiatku všetci. Ja tiež.

Teraz je to lepšie      

Hoci sa aj teraz zadýcham a veľa vecí je náročných, nie je to také zlé, ako na začiatku. Vždy, keď sa sama na seba nahnevám, že niečo nezvládam, tréner Jaro ma podporí. Minulý tréning som tiež bola na konci so silami. Jaro mi však povedal, aby som sa nečudovala, že nevládzem. Robíme predsa veci niekoľkokrát ťažšie ako na začiatku. Až vtedy som si uvedomila, že je to pravda. Sedem týždňov dozadu by som z tej hodiny neurobila vôbec nič, pretože by som nemala dostatočnú kondíciu, ani silu. To bolo pre mňa obrovským nakopnutím a motiváciou.

Som pripravená ísť ďalej   

Náročnosť tréningov sa zakaždým zvyšuje, no vôbec ma to neodrádza, práve naopak. Po každom tréningu mám svalovku, ktorá ma nesmierne teší. Možno si pomyslíte, že som blázon – prečo ma teší bolesť? Pre mňa je však svalovka znamením, že som naozaj niečo urobila. Tak veľmi chcem svojmu telu dobre, že mi len dobrý pocit z cvičenia nestačí. Potrebujem vedieť, že som naozaj urobila dosť – a to mi napovie práve svalovka. Doteraz si pamätám na svoju prvú svalovicu. Bola príšerná, no, našťastie, ma nedemotivovala.

Som rada, že som sa dostala do takej fázy, že cvičiť doslova potrebujem. A to nielen fyzicky, keď si telo samo pýta pohyb, lebo je naň naučené, ale aj psychicky. Cvičenie potrebujem pre dobrý pocit, pre radosť z pohybu a pre relax. Chcem byť zdravá a cítiť sa dobre.

Mala som začať už skôr      

Teraz, keď poznám dobrý pocit z riadneho cvičenia a najmä, keď vidím výsledky, je mi ľúto, že som nezačala už skôr. Mnoho ľudí by povedalo, a čo telesná výchova na škole, tam nás predsa vedú k športu?! Telesná výchova však bola pre mňa akurát utrpením a traumou. Jediné, čo som si z nej odniesla, bol pocit, že cvičenie je nepríjemná drina. Nemala som rada telesnú. Na takýchto hodinách jednoducho chýba individuálny prístup. Nie každý je vybavený ideálnymi fyzickými predispozíciami a talentom na to, aby sa s ľahkosťou vyšplhal na lano alebo preskočil kozu. Niekomu to ide oveľa ťažšie. Keď sme tolerantní k tomu, že niekto nemá predispozície na matematiku alebo hudbu, prečo nechceme pochopiť, že niekto potrebuje iný prístup k športu? Nie je to o tom, že by som vtedy športovať nechcela. Ide skôr o to, že každá hodina bola pre mňa potvrdením, že som neschopná športovať a nikdy mi to nepôjde. Teraz, keď mi ukázali, že šport je síce drina, ale vieme si ho prispôsobiť tak, aby nám robil radosť, som veľmi šťastná.