7 dôvodov, prečo sa hýbať

Psychologie.cz

Pohyb rozohráva v našom organizme reťazec skrytých reakcií, ktoré majú pozitívne dopady.

13. APR 2016

Výhody, ktoré prináša cvičenie nášmu telu, sú dobre známe. Ako však cvičenie ovplyvňuje našu psychiku? Možno budete prekvapení. Tu je sedem spôsobov, ktorými sa vám psychika odvďačí, ak sa trochu rozhýbete.

1. Kvalitný spánok

Ľudia, ktorí cvičia, majú dvakrát vyššiu šancu, že sa dobre vyspia. A nielen to. U necvičiacich je dvakrát väčšia šanca, že sa budú cítiť počas dňa ospalí, a tak bude klesať aj ich sústredenosť, motivácia a pod. Dobrou správou je, že nevadí, ak cez deň na pohyb zabudnete – je totiž úplne jedno, v ktorú dennú hodinu cvičíte.

2. Znižovanie úzkosti a zlepšovanie odolnosti voči stresu

Cvičenie znižuje úzkosť, a to už existujúcu, ale je aj preventívnym prostriedkom. Správna aktivita mozgu závisí od krehkej rovnováhy medzi aktiváciou a tlmením, pričom tlmivých neurónov je cca 20 percent a komunikujú najmä cez GABA neurotransmiter (ktorého účinky, mimochodom, napodobňuje alkohol).

Prílišné rozrušenie v stresovej situácii môže byť vnímané ako úzkosť až panika, vrátane súvisiacich telesných prejavov ako búšenie srdca a sťažené dýchanie. Cvičenie posilňuje aktivitu tlmivých neurónov a mozog potom lepšie tlmí príliš intenzívnu reakciu na stres (úzkosť).

3. Lepšia pamäť a orientácia v priestore

Keď cvičíme, zvyšujeme aktivitu serotonínových neurónov v hipokampe, ktoré stimulujú tvorbu nových neurónov a tým pomáhajú zlepšovať pamäť a orientáciu v priestore. Hipokampus je párové mozgové centrum súvisiace práve s týmito mozgovými funkciami, a napríklad pri Alzheimerovej chorobe býva jednou z prvých zasiahnutých oblastí.

Zväčšenie hipokampu o niekoľko percent je dobre viditeľné aj u seniorov po siedmich týždňoch mierneho tréningového režimu, a má za následok spomalenie starnutia o približne dva roky.

4. Doplnková liečba pri užívaní antidepresív

Cvičenie prináša úľavu pri depresívnych stavoch, a to aj pacientom dlhodobo trpiacim depresiami. Po tréningovom programe takmer 30 percent pacientov dosiahlo úplné ustúpenie depresie, 20 percent hlásilo jasné zlepšenie svojho stavu. Pohybová aktivita sa navyše ukazuje aj ako účinná prevencia depresie.

5. Vyšší mentálny výkon

Aeróbne cvičenie zlepšuje mentálny výkon u ľudí všetkých vekových kategórií. Zodpovedné za to môžu byť rôzne mechanizmy, napríklad aj nárast BDNF (brain-derivedneurotrophicfactor), čo je látka podporujúca rast, vetvenie aj opravu neurónov. Z cvičenia profituje schopnosť sústredenia, multitaskingu a plánovania, a súhrn týchto efektov potom môžeme subjektívne vnímať ako jasnejšie a jednoduchšie myslenie.

6. Zvýšenie sebavedomia a lepší sexuálny život

Príroda, resp. „zelené prostredie", ako napríklad park alebo les, v spojení s aktívnym pohybom, zvyšuje pocit pohody a sebavedomia už po piatich minútach. Dlhšie cvičenie ďalej zvyšuje spokojnosť s vlastným telom, a dve až tri hodiny fyzickej aktivity týždenne vedú mužov k častejšiemu a lepšiemu sexu. U žien zase aeróbne cvičenie krátkodobo zvyšuje vnímavosť na erotické podnety. Nie je prekvapujúce, že keď cvičenie prospieva telu aj duši, odrazí sa aj na lepšej sexualite.

7. Vyváženie pracovného a rodinného života

Jeden z výskumov dokazuje, že cvičenie môže byť podporným faktorom pri vyvažovaní pracovného a rodinného života. Fyzická aktivita po práci môže slúžiť ako symbolická bodka za povinnosťami a celkovo napomáhať rovnováhe medzi pracovným a rodinným životom. Pri riešení pracovných problémov vám pritom cvičenie môže pomôcť aj tým, že povzbudí kreativitu.

Týchto sedem dôvodov, vedúcich k podpore psychického zdravia, môže byť dobrou motiváciou v začiatkoch aktívnejšieho a spokojnejšieho života. Stačí začať malými krôčikmi a vaša psychika vás začne postupne odmeňovať. Cvičenie máte tiež „zapísané v génoch" a z evolučného hľadiska existuje zaujímavé vysvetlenie vzťahu medzi telesnou zdatnosťou a psychickou pohodou.

Ak totiž nie sme dostatočne telesne fit, nastupuje úzkosť, aby sme sa vyhli aj domnelým hrozbám. Naopak, ak sme v dobrej kondícii, vieme sa s výzvami lepšie popasovať. Prajem vám teda, aby pre vás zlá nálada nebola prekážkou, ale dôvodom s cvičením začať.

Autor: Vladimír Marček, psychológ, psychoterapeut